Naša ponuka

Folklórny súbor MOSTÁR ponúka vo svojich umeleckých programoch najmä tanečné choreografie svojho domáceho regiónu Horehronie a Čierny Balog, ale zaraďuje do nich aj tanečné choreografie z oblasti Podpoľania, Gemera, Liptova a Šariša. Súčasťou programu sú hudobné, spevácke a inštrumentálne čísla.

Tanečné choreografie

Naše Horehronie

Choreografia Augustína Nikla zložená z troch tanečných obrazov. Publikum v nej môže uvidieť rôzne variácie horehronských dupákov, najčastejsie používané tanečné útvary na Horehroní (dievčenská kačerina, mužský šorový, koleso) a vypočuť si známe piesne tohto regiónu.

Regrútska veselica

Temperament, mohutné spevy a silu dupáka použil choreograf Juraj Kováč pri spracovaní námetu rozlúčky s regrútmi na Horehroní.

Pohorelky

Tanečné prvky a piesne z Pohorelej poslúžili bývalej sólistke súboru Anne Turňovej ako materiál pre tento dievčenský tanec. Dievčatá tancujú v rezkom tempe a piesne spievajú v pohorelskom nárečí.

Pri muzike

Choreografia Stanislava Marišlera pre tri tanečné páry z horehronskej obce Pohorelá vždy upúta publikum najmä brilantným záverečným spoločným dupákom bez sprievodu hudby.

Cepovači

Autor Stanislav Marišler spracoval tanečné prvky z Horehronia s vtipným využitím rekvizít. Diváci môžu obdivovať nielen žartovný námet, ale aj šikovnosť a obratnosť chlapcov i dievčat pri záverečnom spoločnom tanci s cepmi.

Na salaši

Tanečný obrázok vznikol na základe folklórneho materiálu z pohronských Bielych Handľov (Braväcovo, Gašparovo a Bacúch), ktorý zaujímavo spracoval autor Juraj Kováč. V súčasnosti sa uvádza aj pod názvom Strihanie oviec.

Na Balogu, na kolese

Námet zábavy mládeže v Čiernom Balogu vo voľnej prírode – na kolese, mal úspech aj na súťaži tvorivých choreografií. Tanečný obrázok z autorskej dielne Ľuba Medveďa a Petra Auxta predstavuje spôsob výberu partnera a dáva priestor sólovým prejavom na dedinskej zábave.

Gemerská veselica

Z Gemerskej veselice vanie radosť z tancovania a spievania v podobe temperamentných rozkazovačiek chlapcov a dievčat. Tanec, ktorý vytvoril Augustín Nikel, vie zaujať divákov všetkých vekových kategórií.

V raslavickim hostincu

Mostár tancoval východoslovenské tance od svojho založenia. Miesto v repertoári dostala zábava z Raslavíc, ktorú tvorivo spracoval Stanislav Marišler s využitím typických tancov tejto dediny – krucenej, čardáša a polky.

Zbojnícka veselica

Tanec Ladislava Zákalického a Augustína Nikla sa nachádza v programovej ponuke súboru od založenia FS Mostár. Táto najstaršia choreografia sa stále stretáva s priaznivým ohlasom divákov.

Podpolianska veselica

Klasický námet dedinskej zábavy z Podpoľania dáva priestor pre predvádzanie ľahkosti nôh a pružnosti tela s uplatnením dispozícií pre tento tanec. Dominujú pri tom mužské rozkazovačky najšikovnejších sólistov.

Cigáni z Örkö

Tanečný a hudobný materiál si naštudoval Stanislav Marišler v rumunskej dedine Örkö. Spracoval podmanivý rytmus a „zvláštnu“ hudbu do tanca, ktorý svojou náročnou tanečnou technikou preveruje schopnosti tanečníkov.

Samostatné účinkovanie ľudovej hudby

Hranie na privátnych akciách sa dá dohodnúť s primášom ľudovej hudby podľa typu podujatia v súlade s požiadavkami objednávateľa.